Každá fenka ovplyvňuje svojimi vlastnosťami potomstvo, či pozitívnymi, tak aj negatívnymi. Požiadavky na chovnú suku by mali byť rovnako vysoké, ako požiadavky na chovného psa.

Chovateľské predpisy stanovujú podmienky chovnosti, napr. dosiahnutie minimálneho veku, ktoré je obvykle 18 mesiacov, získanie ocenení na výstave, ktoré stanovujú chovateľské kluby jednotlivých plemien. 

Chovnosť fenky končí väčšinou dosiahnutím 8 rokov veku.

Ruja (háranie)

Prvé háranie sa u fenky objavuje v období medzi 6. – 12. mesiacom veku. Prvé háranie býva kratšie a slabšie, a preto existuje bezpečie, že pri ňom môže byť fenka nakrytá, čo by mohlo mať pre jej ďalší život výrazne negatívne dôsledky. Fenka sa hára väčšinou dvakrát do roka, najčastejšie na konci zimy alebo začiatkom jari, a na jeseň. Háranie delíme do niekoľko fáz:

Proestrus – háranie, 1. – 10. deň, kedy sa sliznica maternice zduruje a fenka začína krvácať, vulva fenky sa zdurí. Na začiatku tohto obdobia si fenka veľmi intenzívne oblizuje pohlavné orgány, krvavý výtok môžeme spozorovať až 2. – 3. deň hárania. V tomto období je fenka už pre psy príťažlivá, ale odmieta ich.

Estrus – vlastné háranie, 11. – 23. deň hárania, dochádza k ovulácii, červené sfarbenie výtoku prechádza v ružové a postupne slabne, vulva sa maximálne zdurí. U fenky sa objavuje sexuálne chovanie, pre psy je veľmi príťažlivá a sama sa im ponúka. Ku koncu obdobia sexuálne chovanie slabne a fenka prestáva byť pre psy príťažlivá.

Metestrus – koniec hárania, sliznica maternice je pripravená prijať oplodnené vajíčko. Pokiaľ dôjde k oplodneniu vajíčok, nadchádza brezivosť, pokiaľ k oplodneniu vajíčok nedošlo, nastáva diestrus, obdobie, kedy sa sliznica maternice upokojí háranie prechádza do pokoja, tzv. anestrus.